|
Joga je veda o tele, mysli, vedomí a duši. Joga znamená spojenie, zjednotenie, rovnováhu a vyváženosť. Je známa po celom svete a používa sa v mnohých významoch. Označuje filozofiu, duchovnú náuku, používa sa pre telesné aj duchovné cvičenia. Všetky tieto významy majú svoje opodstatnenie.
Slovo joga sa v súčasnej dobe objavuje v našom živote dosť často. Nachádzame ho v knihách, časopisoch, v televízii, vo fitnescentrách. Pravdepodobne každý má vlastnú predstavu, čo joga znamená. Niekto si ju spája so zdravým pružným telom v neobvyklej pozícii, iný s nehybným jogínom v meditácii alebo s filozofiou Východu. Joga je toto všetko a ešte omnoho viac.
Je veľmi obtiažné definovať jogu niekoľkými slovami. Bezpochyby je však joga jedným z najúplnejších a najuniverzálnejších systémov. Je to ucelený pohľad na život ľudstva, ostatných živých bytostí a na celý vesmír. Joga nás učí, že všetky aspekty života sú neoddeliteľne prepojené a že jedine realizáciou a zážitkom tejto úplnosti môžeme uspokojiť svoj vnútorný hlad po poznaní a trvalom šťastí. Veda, múdrosť jogy je večná. Je uchovávaná v nemennej podobe indickými svätcami a mudrcmi, ktorí v meditáciách skúmali prírodu a vesmír a dosiahli úplné poznanie všetkých zákonov existencie.
Joga – cesta osobného rozvoja
Každý človek by chcel byť zdravý a spokojný. Všetci sa svojim spôsobom snažíme toho dosiahnuť. V súčasnej dobe trpíme viac ako kedykoľvek predtým stresom a záťažou, ktorú už nie sme schopní zvládať. Po rade neúspešných pokusov uvoľniť sa, nachádzame nie zriedka útechu v liekoch na ukľudnenie, na spanie, v alkohole, v drogách a podobne.
Joga učí, že kľud a spokojnosť môžeme dosiahnuť jedine vyrovnanosťou celej našej bytosti na všetkých úrovniach existencie. Človek sa skladá z mnohých aspektov: fyzického tela, mentálneho tela, jemného tela a kauzálneho tela. Ak chceme byť šťastní a spokojní, musíme ich všetky uviesť do rovnováhy. Metódy a techniky jogy ponúkajú dokonalú cestu ako tento cieľ dosiahnuť. Vedú nás postupne a systematicky telesnými pozíciami (ásany), dychovými cvičeniami (pránajáma), relaxáciou, rozjímaním (dhjána) a pozitívnym spôsobom myslenia k fyzickému zdraviu, kľudu a poznaniu seba samého. Pomáhajú nám tiež vzdať sa ilúzii a komplexov, ktoré stoja ako prekážky na našej ceste ku šťastiu a naplnenému životu.
Na to, aby sme praktizovali jogu, nemusíme zanechať svoj doterajší život ani sa zbaliť a odísť do Himalájí. Joga je určená pre každodenný život a to každému bez ohľadu na vek či kondíciu. Závisí na nás, čo chceme dosiahnuť. Ak si chceme zlepšiť zdravie a odbúrať stres, začnime s telesnými a dychovými cvičeniami. Ak nás zaujíma duchovná stránka, venujme sa joge hlbšie. Ak budeme cvičiť pravidelne s pevným odhodlaním, bude úspech zaručený.
Držanie tela, nazývané ásany, ktoré sú známe i na Západe, tvoria tretí stupeň duchovnej cesty. Podľa toho sú ásany len pomôckou: majú človeku umožniť na dlhší čas príjemné, pevné a stabilné sedenie počas dychových a meditačných cvičení. Až podľa textov hathajógy, ktoré vznikli v 14. storočí, teda podľa Hathajógapradípiky alebo Ghérandasanhity, sa držaniu tela pripisujú aj zdravotné účinky na svalstvo, látkovú premenu, trávenie a nervový systém.
Ásany však slúžia, podobne ako všetky rôzne umývacie a čistiace techniky krije, aj na to, aby sa podporilo voľné prúdenie krvi a lymfy haďou silou kundaliní a pránou, teda dýchaním. Pretože až potom, keď môžu tieto životné energie nerušene cirkulovať, je človek, praktizujúci cvičenia, schopný prejsť na štvrtý stupeň cesty, nazývaný pránájáma, ktorý znamená kontrolovanie dýchania. Je začiatkom alebo bránou k vlastnej jóge. „Prána je kráľom tela,“ vysvetľuje nám Šrí O. P. Tiwari . „Keď sme schopní kontrolovať dýchanie, ovládame aj ducha.“ Pretože duch je ako divá opica, ktorá neustále uniká a nedá nám pokoja. My by sme ju mohli chytiť dychom a akoby uviazať na povraz. My – to je asi 100 žien a mužov z celého sveta. Som tu jediná novinárka, všetci ostatní sú učitelia jógy, lekári ájurvédy, prírodní liečitelia a psychoterapeuti. Stretávame sa dvakrát denne, sedíme na pestrých kobercoch – a dýchame. Lenže to nie je vôbec jednoduché. „Zostaňte s dychom. Splyňte s ním,“ snaží sa nám Šrí O. P. Tiwari pomôcť pri koncentrácii.
Rýchlosť a ctižiadosť, na ktorú som zvyknutá ako oduševnená triatlonistka, tu nie sú namieste. Mohli by mať dokonca fatálne následky. Ak sa pránájáma nerobí správne, hovorí Tiwari, môže mať za následok psychosomatické poruchy, ako sú srdcová neuróza, závraty, nepokoj alebo stavy strachu. Naši učitelia kladú zvláštny dôraz na správnu dĺžku prestávok v dýchaní, ktoré sa nazývajú kumbhaka. Spolu s typickými spirantami – hláskami vznikajúcimi v hrdle zúžením hlasiviek pri dýchaní – sú hlavným znakom pránájámy. Pri kumbhake sa dych buď vedome na určitý čas zadrží, alebo je výdych minimálne dvakrát dlhší ako nádych. Dýchanie je tak hlbšie a pomalšie, telo je lepšie zásobované kyslíkom, iniciuje sa metabolizmus a regenerácia buniek a nakoniec sa človek upokojí. Tento pozitívny vplyv pránájámy na vegetatívny nervový systém sa dá dokázať pomocou EEG na vzorkách mozgových vĺn: rýchle a krátke beta vlny prechádzajú do dlhých a pomalých alfa vĺn, ktoré sú znakom meditačného, uvoľneného stavu. Povzbudí sa parasympatikus, ktorý kontroluje pokoj a oddych, a obsah stresového hormónu kortizolu v krvi klesne. Netrénovaný človek dýcha v priemere 15-krát za minútu. Ten, kto ovláda pránájámu, dýcha len 6-krát za minútu. Okrem toho mu neškodia ani vyššie koncentrácie oxidu uhličitého. Preto sa skúsení jogíni môžu dať pochovať zaživa bez toho, aby utrpeli nejakú ujmu.
Početné štúdie medzičasom potvrdzujú pozitívne účinky jógy. Napríklad ako prostriedok prevencie a ako veľmi sľubnú terapiu, ktorú lekári čoraz s väčším úspechom nasadzujú v boji proti telesným a duševných chorobám. Špecialisti ústavu Kaivaljadháma sa podieľali aj na jednej z doteraz najrozsiahlejších štúdií o jóge, ktorá bola uskutočnená v rokoch 1993 až 1995 pod vedením odborníčky na psychológiu správania a učiteľky jógy Martiny Bleyovej. V spolupráci s Katedrou prírodného liečiteľstva Slobodnej univerzity v Berlíne skúmala Bleyová účinky 18-mesačného jógového tréningu na pacientov s vysokým krvným tlakom, chronickými poruchami spánku, bolesťami chrbtice a hlavy. Výsledky hovoria v prospech tradičnej jógovej terapie s klasickými cvičeniami hathajógy: u testovaných osôb s bolesťami v krížoch sa signifikantne eliminovala intenzita a trvanie bolestí sčasti už po štyroch týždňoch tréningu. Za ten istý čas výrazne poklesli hodnoty krvného tlaku u pacientov s vysokým tlakom. Ďalšie výskumy z Európy a USA okrem toho naznačujú, že určité cvičenia pránájámy dokážu zmierniť astmatické symptómy: vedomé hlboké dýchanie zvyšuje kapacitu príjmu kyslíka. Priedušky sú elastickejšie a širšie. Existujú aj dôkazy, že jóga môže pomáhať pri liečbe cukrovky: bádateľka Alicia Soutová zo Salvadorskej univerzity v Buenos Aires prezentovala počas konferencie v Lónavle štúdiu, podľa ktorej klesá srdcová frekvencia a hladina cukru v krvi, ak pacient dodržiava cvičenia kombinácie ásan, dychových a meditačných praktík.
|
