|
„V roku 2030 bude polovica sveta trpieť nedostatkom vody, 70 percent zemského povrchu bude pokryté mestským osídlením, Zem bude musieť uživiť ďalšie 2 miliardy ľudí. 70 percent prírody bude behom nadchádzajúcich tridsiatich rokov zničené, príde k hromadnému vymieraniu biologických druhov a v mnohých krajinách sveta sa rozloží ľudská spoločnosť.“ Tieto neradostné predpovede prináša správa, ktorú pre OSN vypracovalo 1100 vedcov.
Správa OSN načrtáva štyri možné alternatívy rozvoja planéty. Jedným z nich je pokračovanie rozvoja svetovej ekonomiky súčasným spôsobom, vrátane dnešného spôsobu rozvoja voľného obchodu a úsilia o krátkodobé zisky na úkor životného prostredia.
Hlavným faktorom druhej alternatívy je strach z terorizmu a hromadná imigrácia do bohatých oblastí Zeme. Táto druhá alternatíva by znamenala svet rozdelený na chudobných a bohatých, obmädzenie slobody pohybu a demokracie na bohaté enklávy ako Európa a Severná Amerika, ktoré by boli chránené pred ostatným svetom bariérami, ktorých účeľom by bolo zabrániť chudobným a zúfalým ľuďom, aby sa do nich dostali.
Tretia alternatíva vývoja je založená na silnej vládnej politike: vlády sa snažia ochraňovať životné prostredie v rámci medzinárodných zmlúv, ktoré však nie sú stopercentne úspešné.
Štvrtá alternatíva je scenár, kde sú všetký rozhodnutia ľudskej spoločnosti založené na ideách trvaloudržateľného života a nie na krátkodobých ziskoch a chtivosti po peniazoch.
V správe OSN sa uvádza, že scenár, kde sa dáva prednosť „voľnému trhu“, nedopadne dobre pre ľudí ani životné prostredie. Podľa Klausa Topfera, výkonného riaditeľa ekologického programu OSN, by mala v záujme budúcnosti ďalších generácií a celej planéty, dostať všetku našu podporu štvrta spomenutá alternatíva. Správa OSN však varuje: Čas sa kráti!
Varovné fakty
V nasledujúcich trdisiatich rokoch bude 70 percent zemského povrchu postihnutých záporným vplyvom ľudskej činnosti. Človek do tej doby zničí veľkú časť prírody stavbou ciest, hĺbením baní, rozširovaním miest a budovaním infraštruktúry.
1183 druhov vtáctva, teda si 12 percent z celkového počtu, a 1130 druhov cicavcov, teda asi štvrtine, hrozí vyhynutie.
Tretina rýb v moriach bola zlikvidovaná alebo je ničená nadmerným rybolovom.
Je pravdepodobné, že by sa do roku 2050 mohla zdvojnásobiť koncentrácia kysličníku uličitého v atmosfére. V posledných desiatich rokoch vzrástol počet ľudí postihnutých katastrofami zapríčinenými výkyvmi počasia, z 147 milionov ročne na 211 milionov ročne.
V roku 2030 bude na svete žiť o 4,2 miliardy viac ľudí, ako žilo v roku 1972
40 percent sveta trpí nedostatkom vody, behom tridsiatich rokov bude trpieť nedostatkom vody 50 percent sveta.
Príliš intenzívne spásanie pastvín spôsobuje v súčasnosti ničenie 35 percent pôdy a likvidáciu 30 percent lesov.
Polovica svetových riek je vážne znečistená. Asi 60 percent z 227 najväčších riek je narušená priehradami a inžinierskymi projektami.
Najmenej 15 percent povrchu Zeme človek svojou činnoťou už vážne poškodil.
Pätina obyvateľov sveta konzumuje 90 percent jeho prírodných zdrojov
viac informácií na internete: /Guardian/(..)
Potrebujeme dve nové planéty
„Ak budeme pokračovať dnešným tempom v ničení prírody, bude Zem do roku 2050 takmer celá zničená. Jej obyvatelia budú musieť za pätdesiat rokov kolonizovať dve nové planéty, ak nepoklesne rýchlosť spotreby prírodných zdrojov“ konštatuje analýza organizácie World Wildlife Fund, zverejnená začiatkom júla 2002 v Ženeve. Správa je založená na vedeckých informáciách z celého sveta a dokazuje, že za posledné tri desaťročia ľudstvo zničilo tretinu prírody na tejto planéte. Správa varuje, že buď ľudstvo rýchle a dramaticky zníži svoju spotrebu, alebo nebude planéta Zem schopná uživiť svoje obyvateľstvo, ktorého počet nezadržateľne rastie. Odbornícu varujú, že z morí úplne zmiznú ryby, z pevnín lesy a nastane nedostatok pitnej vody. Správa poukazuje na to, že buď ľudstvo obmädzí svoj extravagantný životný štýl, alebo budú musieť vedci urýchlene nájsť inú planétu, an ktorej by bol možný život ľudí. Vzhľadom na to, že nájdenie takejto planéty je nepravdepodobné, jedinou možnosťou je obmúädzenie spotreby. V rokoch 1970 - 2002 sa znížilo množstvo lesov asi o 12 percent, biodiverzita v oceánoch poklesla o tretinu a množstvo ekosystémov, založených na pitnej vode pokleslo o 55 percent. Ohrození nie je iba človek. Vedci skúmajúci údaje o 350 druhov cicavcov, vtákov, plazov a rýb, tiež zistili, že počet mnohých prírodných druhov sa znížil viac než o polovicu. Martin Jenkins, hlavný poradca pre World Conservation Monitoring Centre v Cambridgi, ktoré pomáhalo túto nalýzu vypracovať, konštatoval, že sa situácia zhoršuje ďaleko rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Správa konštatuje, že životné prostredie ničia predovšetkým bohaté štáty. Ľudská spotreba sa za posledných tridsať rokov zdvojnásobila a ďalej sa zrýchľuje, každým rokom stúpa o 1,5 percent.
|
